PÄŤ BIOLOGICKÝCH ZÁKONOV NOVEJ MEDICÍNY
PRVÝ BIOLOGICKÝ ZÁKON („Železný zákon rakoviny“)
1. kritérium: Každá „choroba“ (ďalej len špeciálny biologický program /SBP/) pramení z DHS (Dirk Hamerov syndróm), čiže neočakávaného, vysoko akútneho a izolujúceho konfliktu, ktorý sa prejavuje súčasne na psychike, v mozgu i na príslušnom orgáne.
2. kritérium: Obsah konfliktu určuje, ktorý orgán bude postihnutý a ktorá oblasť mozgu bude SBP kontrolovať.
3. kritérium: Každý SBP prebieha synchrónne na úrovni psychiky, mozgu aj dotknutého orgánu.
POZNÁMKA: Slovenská skratka SBP pramení z nemeckého SBS, čo je skratka pre „Sinnvolles Biologisches Sonderprogramm“. Skratky DHS a SBS sú chránené autorskými právami.
Z hľadiska NNM, t.j. Novej nemeckej medicíny (orig. GNM) je DHS emocionálne rušivá udalosť, ktorú sme nemohli predvídať a na ktorú sme neboli pripravení. Z biologického hľadiska pojem “neočakávaná“ udalosť znamená, že keďže na ňu nie sme pripravení, táto situácia môže byť pre nás škodlivá. Organizmus na svoju obranu počas nepredvídanej krízy okamžite aktivuje špeciálny biologický program (SBP) s cieľom vyriešiť daný konflikt. Hlavným cieľom prirodzeného SBP je zlepšenie činnosti orgánu tak, aby mal človek vyššiu šancu tento konflikt zvládnuť a úspešne vyriešiť. Pretože DHS sa prejavuje súbežne na psychike, mozgu i príslušnom orgáne, v NNM hovoríme skôr o konfliktoch biologickej než psychologickej povahy.
POZNÁMKA: Biologické konflikty sú vždy spojené s činnosťou príslušného orgánu. Poruchy orgánov zažívacieho traktu teda súvisia s problémami spojenými s “požívaním potravy” (neschopnosť prijať potravu, prehltnúť či stráviť ju), dysfunkcie maternice či prostaty zase s problémami s počatím či kožné ochorenia s odlúčením, resp. nedostatkom fyzického kontaktu.
Žiaľ nad stratou priateľa
Keďže ako ľudia dokážeme myslieť aj v symboloch, sme schopní prežívať biologické konflikty aj v prenesenom význame. Pre nás môže byť synonymom útoku aj urážlivá poznámka na našu adresu, stratu teritória môžeme vidieť v nútenom presťahovaní sa, hladovanie nám môže pripomínať strata práce a následne i finančných prostriedkov, k sexuálnemu konfliktu môže dôjsť, keď sa náš partner “pári“ s niekým iným, môžeme si prestať vážiť samých seba z dôvodu zneužitia, alebo zažiť konflikt strachu zo smrti v dôsledku šoku z diagnostikovania závažnej choroby, akou je napríklad rakovina.
Podľa NNM je psychika, alebo PSYCHÉ, neoddeliteľnou súčasťou ľudskej biológie. Je to takpovediac “orgán“, ktorý vo svojej podstate rozpoznáva nebezpečenstvo. Filozofiou DHS je, že psychika si spojí nejakú udalosť so špeciálnym biologickým konfliktom, ako je napríklad “boj o územie“, “starosti v hniezde“, “odlúčenie od svorky či partnera“, “strata potomka“ a podobne. K tejto asociácii dochádza v zlomku sekundy a výhradne na podprahovej úrovni. Je to teda podvedomé vnímanie a subjektívne hodnotenie konfliktnej situácie, čo určuje, ktorý SBP bude aktivovaný. Ako presne daný konflikt podvedomie vnímalo, sa však ukáže až vtedy, keď sa prejavia fyzické príznaky. Či teda človeka začne bolieť hrdlo, alebo prechladne, dostane hnačku, objaví sa mu kožný problém, alebo dokonca dostane nejaký typ rakoviny… toto všetko závisí výhradne od toho, ako človek prežíval daný konflikt, keď sa u neho vyskytol DHS.
POZNÁMKA: Konfliktom tiež môžeme trpieť spolu s niekým alebo za niekoho iného.
Je samozrejmé, že naše predchádzajúce životné skúsenosti, naša sociálna a kultúrna situácia, naše hodnoty, presvedčenie, znalosti, očakávania, naša zraniteľnosť, strach a mnohé ďalšie faktory výrazne prispievajú k vnímaniu konfliktných situácií. Psychologické aspekty môžu nepochybne vytvoriť predpoklad k vzniku biologického konfliktu. Bez ohľadu na DHS však tieto podnety nemôžu aktivovať SBP, pretože my, ľudia, rovnako ako ostatné živočíšne druhy, reagujeme na neočakávané problémy skôr “biologicky“ než na intelektuálnej alebo čisto psychologickej úrovni.
Keď dôjde k DHS, konflikt sa prejaví na všetkých troch úrovniach súčasne.
NA ÚROVNI MOZGU: Keď nastane DHS, šok zapríčinený konfliktnou situáciou negatívne pôsobí na konkrétnu, vopred určenú oblasť v mozgu. Na CT mozgu (počítačová tomografia, orig. computed tomography) je tento dopad viditeľný ako súbor ostrých sústredných prstencov alebo ako polkruh, v závislosti od miesta výskytu. V NNM sa takáto konfigurácia prstencov nazýva Hamerovo ohnisko, v origináli „Hamer Focus“ (alebo skrátene HH, orig. z nemeckého Hamerscher Herd). Termín pôvodne zaviedli oponenti doktora Hamera, ktorí tieto štruktúry posmešne pomenovali „pochybné Hamer Foci“.
Polohu Hamerovho ohniska určuje druh a povaha konfliktu.
Veľkosť Hamerovho ohniska určuje zasa intenzita konfliktu.
Na tomto CT sa Hamerovo ohnisko (HH) sústreďuje v oblasti mozgu, ktorá ovláda ľavú ruku. Ide o snímok ženy-ľaváčky, ktorá utrpela motorický konflikt, keď nečakane prišla o milovaného priateľa (nemohla ho už držať ľavou “partnerskou rukou“). Ostrá konfigurácia tohto prstenca naznačuje, že sa nachádza vo fáze aktívneho konfliktu.
Než doktor Hamer objavil tieto prstencové štruktúry v mozgu, rádiológovia ich ignorovali, domnievali sa, že ide o úkazy spôsobené závadou v prístroji. V roku 1989 však spoločnosť Siemens ako výrobca zariadenia na počítačovú tomografiu potvrdila, že tieto prstence nemôžu spôsobovať technické nedostatky, pretože aj pri opakovanej tomografii, ktorá snímala subjekt z rôznych uhlov, sa vždy táto štruktúra objavila na rovnakom mieste. V priebehu SBP navyše HH menilo tvar, z ostrej konfigurácie (počas aktívnej fázy konfliktu) prešlo cez edematóznu kruhovú štruktúru (v PCL-A) až do vzniku neuroglie v HH (v PCL-B). Ak teda prebieha niekoľko SBP súčasne, na skene mozgu môžeme vidieť viac ako jedno HH, a každé sa môže nachádzať v inej fáze.
Táto séria skenov mozgu ukazuje, ako naozaj vyzerajú neželané úkazy spôsobené technickým nedostatkom CT zariadenia. Kruhové “fantómové“ objekty sa objavujú rovnomerne v každej uhlovej polohe. Zvyčajne k tomu dochádza, keď je CT nesprávne nakaliborvané.
V praxi NNM je CT mozgu najmodernejším diagnostickým nástrojom. Dôkladná analýza skenu mozgu umožňuje vyvodiť spoľahlivé závery o povahe DHS, intenzite konfliktu, o tom, ktorý orgán ovplyvňuje, či je SBP v aktívnej fáze alebo vo fáze hojenia, prípadne aké liečebné symptómy treba očakávať, keď dôjde k vyriešeniu konfliktu. Hamerove ohniská (môžeme ich tiež nazývať „markery konfliktu“) sú exaktným dôkazom toho, že naša psychika komunikuje so všetkými orgánmi v tele prostredníctvom mozgu ako riadiacej stanice, z ktorej koordinuje spúšťanie a priebeh SBP.
POZNÁMKA: V NNM je analýza skenu mozgu založená na CT bez použitia kontrastnej látky. Na snímky sa pozerá z pohľadu klienta (pravá strana CT = pravá strana mozgu).
Vzťah: Psychika - Mozog - Orgán
V mozgovom kmeni sú riadiace centrá orgánov tráviaceho kanála a jemu podriadených častí organizmu usporiadané do tvaru kruhu; začínajú na pravej hemisfére mozgovými vysielačmi úst a hltana, pľúcnych alveol, pažeráka, žalúdka, pečeňového parenchýmu, pankreatickej žľazy, dvanástnika a tenkého čreva, a pokračujú proti smeru hodinových ručičiek mozgovými vysielačmi slepého i hrubého čreva, konečníka a močového mechúra umiestnenými na ľavej hemisfére.
Malý mozog, nachádzajúci sa vedľa mozgového kmeňa, ovláda všetky časti pokožky (korium, pohrudnica, pobrušnice, osrdcovník), ktoré chránia telo a životne dôležité orgány, ako aj prsné žľazy.
V mozgovej dreni sú mozgové vysielače lebky, rúk, ramien, stavcov (chrbtice), panvy, bedier, kolien a chodidiel usporiadané postupne, smerom od hlavy po päty.
Mozgová kôra sa delí na:
• pre-motorickú senzorickú kôru (čelná: štítna žľaza, faryngeálne kanáliky)
• motorickú kôru (pruhované svalstvo: hrtanové a bronchiálne svaly)
• senzorickú kôru (pokožka, hrtan, priedušky)
• post-senzorickú kôru (okostica, koronárne tepny, koronárne žily, kŕčok maternice, sliznica konečníka, žalúdok (malé zakrivenie), žlčové cesty, žlčník, pankreatické kanály, obličková panva, močovody, močový mechúr a močová trubica)
• vizuálnu kôru (sietnica a sklovec)
POZNÁMKA: Centrum glukózy (pozri diagram NNM) sa ovláda z medzimozgu.
Hlavný mozog a “orgánový mozog”
Táto dôležitá súhra medzi psychikou, mozgom a telom existuje už milióny rokov. Pôvodne tieto programy biologického prežitia riadil „orgánový mozog“ (rastliny ním disponujú dodnes; trpia biologickými konfliktmi, napríklad, keď sú vystavené kyslým dažďom). S rastúcou zložitosťou foriem života sa však vyvinul “hlavný mozog“ (hlavná kontrolná jednotka), ktorý koordinuje každý SBP. Prechod od “orgánového mozgu“ k “hlavnému mozgu“ vysvetľuje, prečo sú v súlade s evolúciou riadiace centrá v mozgu usporiadané v rovnakom poradí ako orgány v tele. Bunky ľudského tela sú akýmsi “prastarým mozgom“, pričom jadrá buniek sú mikropočítače, ktoré riadi hlavný mozog ako dozorná jednotka. Hlavný mozog a “mozgy“ buniek sú neurálne prepojené, a preto vibrujú na rovnakej frekvencii.
NA ÚROVNI ORGÁNOV: Vplyvom konfliktu na príslušné mozgové vysielače okamžite putuje informácia o DHS k príslušnému orgánu a dochádza k spusteniu SBP.
BIOLOGICKÁ PREFERENCIA PRAVEJ ALEBO ĽAVEJ RUKY
Pri aplikácii NNM v praxi je nanajvýš dôležité zistiť biologickú predispozíciu osoby k častejšiemu používaniu jednej z rúk, pretože podľa toho vieme určiť, či konflikt ovplyvňuje pravú alebo ľavú stranu mozgu a či sa symptóm (kožná vyrážka, svalová slabosť, reumatická bolesť, rakovina prsníka) vyskytuje na pravej alebo ľavej strane tela. Musíme pritom brať do úvahy krížovú koreláciu na ceste z mozgu k orgánu (vzájomný vzťah mozgu a orgánu je vždy jednoznačný).
POZNÁMKA: Biologická preferencia jednej z rúk sa stanovuje v okamihu prvého delenia buniek po počatí. Preto je u jednovaječných dvojčiat z biologického hľadiska jeden pravák a druhý ľavák. Mnoho ľavákov bolo v ranom detstve preškolených, aby zapadli do sveta pravákov. Skutočný pomer pravákov a ľavákov je približne 60 ku 40.
Okrem toho je pravá a ľavá strana tela priradená ku konfliktom súvisiacim so vzťahom matka/dieťa a vzťahom medzi partnermi (pozri konflikty spôsobené starosťou o hniezdo alebo konflikty spojené s odlúčením, útokmi či nízkym sebahodnotením). Pojem partner zahŕňa životného partnera, súrodencov, príbuzných, kolegov, obchodných partnerov, susedov, spolužiakov, priateľov, ale i nepriateľov. Keď muž vychováva dieťa, alebo keď sú jeho otcovské city k nemu veľmi silné, spája si dieťa so vzťahom matka/dieťa; v opačnom prípade muž považuje dieťa za partnera. Pre dieťa je jeho/jej otec prvým “partnerom“. Rovnako tak môže dieťa vnímať matku ako partnera, napríklad, keď vyrastalo u starých rodičov, alebo keď vzťah matky a dieťaťa nebol ideálny. Ak sa dospelý stará o chorého otca ako o dieťa, s najväčšou pravdepodobnosťou si otca spája so vzťahom matka/dieťa. Domáce zviera môžeme vnímať ako dieťa alebo ako priateľa (partnera). Ak konflikt (napríklad odlúčenia) vyvolá partner, súvisí s matkou v tom prípade, ak si naše podvedomie vybaví toto spojenie s matkou („Toto sa stalo aj mojej matke“). Rozhodujúcim faktorom je, s kým si konflikt spájame v čase vzniku DHS (v porovnaní s lokalizovanými konfliktmi).
Jednoduchý spôsob, ako zistiť biologickú predispozíciu k častejšiemu používaniu jednej z rúk, je test tlieskania. Ruka, ktorá je pri tlieskaní navrchu, je dominantná, a prezrádza, či je človek pravák alebo ľavák. Ďalším pravidlom je, že praváci vždy vykročia pravou nohou, ľaváci zase ľavou. Ľaváci však bývajú zvyčajne obojruční.
Pravá ruka navrchu: pravák
Ľavá ruka navrchu: ľavák
U zvierat je to rovnaké ako u ľudí, taktiež sa delia na “pravákov“ a “ľavákov“.
Tento obrázok dokazuje, že jeden pes podáva pravú labku, druhý zasa ľavú.
Taktiež si môžete odsledovať, ktorou labkou váš pes vykročí ako prvou!
Princíp laterality: Pravák reaguje na konflikt so svojou matkou alebo dieťaťom ľavou stranou tela a na konflikt s partnerom pravou stranou tela. U ľavákov je to naopak. Ľavák si teda spája konflikt s matkou alebo dieťaťom s pravou stranou tela a konflikt s partnerom s ľavou. Toto pravidlo platí pre všetky orgány, ktoré kontroluje malý mozog, mozgová dreň a mozgová kôra (okrem spánkových lalokov, glukózového centra a mozgových vysielačov tyreoidálnych a faryngeálnych kanálikov; pozri princíp pohlavia, laterality a hladiny hormónov nižšie).
POZNÁMKA: Pri orgánoch, za ktoré zodpovedá mozgový kmeň, nie je preferencia ruky podstatná.
Žena-praváčka drží svoje dieťa primárne na ľavej ruke, ľaváčka zase na pravej ruke, aby dominantná ruka mohla voľne pracovať. Toto vrodené správanie sa stalo biologický vzorcom správania pre vzťah matka/dieťa.
POZNÁMKA: Organizmus dieťaťa a matky vibruje na rovnakej frekvencii. Konflikt matka/dieťa alebo dieťa/matka sa preto spája s tým prsníkom, ktorý riadi príslušný mozgový vysielač.
Príklad: Ak žena-praváčka trpí „konfliktom strachu o hniezdo“ v súvislosti so zdravím svojho dieťaťa, vyvinie sa jej žľazový karcinóm v ľavom prsníku. Keďže funguje krížová korelácia z mozgu k orgánu, na skene sa Hamerovo ohnisko prejaví v pravej hemisfére mozgu, konkrétne v oblasti malého mozgu, ktorá kontroluje žľazové tkanivo ľavého prsníka.
V prípade ľaváčky sa tento strach o dieťa prejavuje v podobe vzniku rakoviny v pravom prsníku, čo môžeme vidieť na CT ľavej mozgovej hemisféry. Ak sa však konflikt týka jej partnera, vyvinie sa rakovina v ľavom prsník a Hamerovo ohnisko sa bude nachádzať na pravej strane malého mozgu.
Biologická preferencia pravej či ľavej ruky dokazuje, že fyzické symptómy vyplývajúce z DHS pochádzajú z biologického konfliktu. Mnohé zaužívané lekárske teórie tvrdia, že “ochorieme“ kvôli “slabej imunite“, nesprávnemu stravovaniu, zlým génom, patogénnym mikróbom, geopatickému stresu alebo presvedčeniu („Kvôli presvedčeniu môžete ochorieť.“ – Bruce Lipton)… Ani jedna z nich však nedokáže vysvetliť, prečo sa na pravej či ľavej strane tela (alebo oboch súčasne) vyvinie určitý nežiaduci jav, ako napríklad dermatitída, bolesť kĺbov, svalová paralýza alebo niektoré druhy rakoviny. Z čisto psychologického hľadiska to tiež nedáva zmysel.
Centrálny alebo para-centrálny konflikt sa týka DHS, ktorý sa súčasne prejavuje ako konflikt vo vzťahu matka/dieťa alebo voči partnerovi, a ktorý postihuje obe strany tela. Ak, napríklad, žena-praváčka vníma svoje dospelé dieťa prevažne ako partnera, príznaky (kožná vyrážka, reumatická bolesť, bolesť kĺbov) sa prejavia väčšinou na pravej (partnerskej) strane tela. V tomto prípade sa stred Hamerovho ohniska nachádza (para-centrálne) na ľavej hemisfére mozgu. Pri konflikte spojenom s párovým orgánom, akým sú napríklad prsia, má „konflikt strachu o hniezdo“ vplyv na vysielače oboch prsných žliaz, čiže dôjde k postihnutiu pravého i ľavého prsníka.
Toto CT mozgu preukazuje vplyv konfliktu odlúčenia na mozog: Hamerovo ohnisko zasahuje rovnomerne do oboch hemisfér, jeho stred sa nachádza na stredovej čiare senzorickej kôry (pozri diagram NNM). Príznakom na úrovni orgánov je kožná vyrážka rovnomerne rozložená na oboch nohách.
Lokalizovaný konflikt ovplyvňuje oblasť tela, ktorá je s konfliktom spojená. Napríklad, zásah do pravého ramena (konflikt útoku) postihne najvrchnejšiu vrstvu pokožky na danom mieste zásahu, nezávisle od toho, či ide o stranu súvisiacu so vzťahom matka/dieťa alebo voči partnerovi.
Generalizovaný konflikt sa týka DHS, ktorý postihuje osobu ako celok, pričom sa príznaky následne vyskytujú na oboch stranách tela. Najčastejšie ide o konflikty odlúčenia či nízkeho sebahodnotenia a vyskytujú sa prevažne u detí a starších osôb.
PRINCÍP POHLAVIA, LATERALITY A HLADINY HORMÓNOV
Pri orgánoch a tkanivách, ktoré kontroluje mozgová kôra, konkrétne pri temporálnych lalokoch (napr. bronchiálne svaly, bronchiálna sliznica, hrtanové svaly, laryngeálna sliznica, koronárne tepny, koronárne žily, kŕčok maternice, malé zakrivenie žalúdka, žlčové cesty, žlčník, pankreatické kanáliky konečníka, obličková panva, močovody, močový mechúr a močová trubica), pre-motorickej senzorickej kôre (napr. kanáliky štítnej žľazy a hltanové kanáliky) a centre glukózy (napr. alfa a beta bunky ostrovčekov pankreasu), musíme brať do úvahy aj pohlavie, lateralitu (prednostné používanie jedného z párových orgánov) a hladinu hormónov danej osoby. Nezáleží, o ktorú stranu súvisiacu so vzťahom matka/dieťa alebo vzťahom voči partnerovi ide.
• Pohlavie, lateralita a hormonálny stav človeka určujú, či konflikt zasiahne pravú alebo ľavú kortikálnu hemisféru.
• Hladina hormónov určuje, či sa konflikt prejavuje mužským alebo ženským spôsobom.
Produkcia sexuálnych hormónov, vrátane estrogénu a testosterónu, prebieha predovšetkým vo vaječníkoch a semenníkoch, ale na hladiny hormónov dozerá taktiež mozog. Úroveň estrogénu kontroluje ĽAVÝ temporálny lalok, ľavá pre-motorická senzorická kôra (mozgový vysielač pravých kanálikov štítnej žľazy a faryngálnych kanálikov) a ľavá polovica centra glukózy (vysielač alfa buniek). Hladinu testosterónu kontroluje tá istá oblasť PRAVEJ kortikálnej hemisféry. V NNM preto hovoríme o ŽENSKEJ, resp. MUŽSKEJ OBLASTI KONFLIKTU.
Zmena hormonálneho stavu mení biologickú identitu človeka a následne aj spôsob, akým sa prejavujú konflikty. Príklad: Keď je žena po menopauze, jej hladina testosterónu je relatívne vyššia ako hladina estrogénu, a preto u nej dochádza k rovnakým prejavom konfliktov ako u mužov. U žien hladina estrogénu klesá počas tehotenstva a dojčenia, po menopauze, počas ovariálnej nekrózy v oboch vaječníkoch, po odstránení oboch vaječníkov alebo ako dôsledok užívania liekov alebo antikoncepcie znižujúcej úroveň estrogénu (progesterón obsiahnutý v antikoncepčných tabletkách potláča produkciu estrogénu). U mužov úroveň testosterónu klesá v pokročilom veku, pri nekróze v oboch semenníkoch, po odstránení oboch semenníkov alebo v dôsledku užívania liekov znižujúcich hladinu testosterónu. Po ožarovaní alebo chemoterapii sa tvorba sexuálnych hormónov zastaví úplne.
Vplyvom DHS klesá hladina estrogénu úmerne k množstvu konfliktov a stupňu ich aktivity. U mužov dochádza k tomu istému procesu s testosterónom. V NNM to nazývame hormonálna nerovnováha súvisiaca s konfliktmi.
Podľa skúseností NNM môžeme teda použitím princípu pohlavia, laterality a hormonálneho stavu s istotou zistiť, aký typ konfliktu spôsobuje dané symptómy na príslušnom orgáne.
Ako príklady nám môžu poslúžiť konflikt strachu o územie u muža a konflikt strachu u žien súvisiace s prieduškami a hrtanom (ktoré ovládajú temporálne laloky; pozri tiež konflikt boja o územie u muža a konflikt identity u žien.
Muži-praváci a muži-ľaváci s normálnou hladinou hormónov
Ak muž-pravák s normálnou hladinou hormónov zažíva strach o svoje teritórium, tento konflikt má vplyv na vysielač priedušnice v pravej mozgovej hemisfére. U ľaváka sa tento konflikt prenáša do opačnej hemisféry a pôsobí na vysielač hrtana.
POZNÁMKA: U ľavákov sa konflikt prenáša do opačného vysielača umiestneného v druhej mozgovej hemisfére. Praváci a ľaváci teda na ten istý konflikt reagujú prejavmi odlišného orgánu (bronchitída alebo laryngitída). Pravý spánkový lalok ovláda orgány, ktoré sú schopné začať fázu hojenia. Prenos konfliktov do opačnej hemisféry mozgu slúži na zvýšenie pravdepodobnosti prežitia skupiny v prípade, že jej teritórium alebo svorka samotná sú vystavené nebezpečenstvu.
Muži-praváci a muži-ľaváci s nízkou hladinou testosterónu
Muž s nízkou hladinou testosterónu z biologického hľadiska už nemôže trpieť konfliktom strachu o územie. Ak teda muž-pravák s nízkou hladinou testosterónu zažije ženský konflikt strachu, bude to mať vplyv na jeho ľavú mozgovú hemisféru, konkrétne na vysielač hrtana. U muža-ľaváka sa konflikt prenesie na opačnú hemisféru mozgu a ovplyvní vysielač priedušiek.
Ženy-praváčky a ženy-ľaváčky s normálnou hladinou hormónov
Ak žena-praváčka s normálnou hladinou hormónov zažije konflikt vydesenia, dôjde k ovplyvneniu vysielača hrtana v ľavej mozgovej hemisféru. U praváčky bude tento konflikt vplývať na vysielač priedušiek.
Ženy-praváčky a ženy-ľaváčky s nízkou hladinou estrogénu
Žena s nízkou hladinou estrogénu z biologického hľadiska už nemôže trpieť ženskými konfliktmi. Ak teda praváčka s nízkou úrovňou estrogénu zažije konflikt mužského strachu o teritórium, ovplyvní to vysielač priedušnice v pravej mozgovej hemisfére. U ľaváčky sa konflikt prenesie do opačnej hemisféry mozgu, konkrétne do vysielača hrtana.
DRUHÝ BIOLOGICKÝ ZÁKON
Každý špeciálny biologický program prebieha v dvoch fázach za predpokladu, že dôjde k vyriešeniu konfliktu.
2-fázový vzorec špeciálneho biologického programu
Normotónia, sympatikotónia a vagotónia sú pojmy týkajúce sa autonómneho nervového systému, ktorý riadi vegetatívne funkcie, ako napríklad potenie, dýchanie, trávenie, vylučovanie, srdcový tep či rozširovanie a zužovanie ciev.
Normotónia značí vyvážený rytmus deň-noc, pri ktorom sa sympatikotónia strieda s vagotóniou. Cez deň je organizmus nastavený na normálnej sympatikotonickej úrovni stresu („bojuj alebo uteč“), zatiaľ čo počas spánku sa nachádza v normálnom vagotonickom stave pokoja („odpočinok a trávenie“). Sympatikotonická fáza trvá zhruba od 04:00 do 20:00.
Druhý biologický zákon ukazuje, že každý SBP prebieha v tomto dvojfázovom režime. V NNM je zmena vegetatívneho rytmu dôležitým diagnostickým kritériom na zistenie, či je osoba v aktívnej fáze konfliktu alebo vo fáze hojenia.
AKTÍVNA FÁZA KONFLIKTU (CA-Fáza)
Keď dôjde k DHS, bežný rytmus deň-noc sa okamžite preruší a autonómny nervový systém sa prepne do dlhodobej sympatikotónie a stresujúceho stavu, prejavujúceho sa nervozitou, nepokojom, zrýchleným srdcovým tepom, zvýšeným krvným tlakom, spomaleným trávením, častejším močením a zníženou chuťou do jedla. Keďže krvné cievy sa pri strese zúžia, typickými prejavmi konfliktu sú studené ruky, studený pot a triaška. Aktívnu fázu konfliktu preto nazývame aj STUDENOU fázou.
PSYCHIKA sa nachádza v režime kompulzívneho myslenia. Neustále premýšľanie nad konfliktom spôsobuje poruchy spánku (prebúdzanie sa krátko po zaspaní, zvyčajne okolo tretej hodiny rannej). Tieto prebdené hodiny a neustále sústredenie sa na konflikt nútia telo k čo najrýchlejšiemu vyriešeniu konfliktu.
Psychika, mozog a zodpovedajúci orgán sú tri úrovne
JEDNÉHO zjednoteného organizmu, ktorý vždy funguje synchrónne.
NA ÚROVNI MOZGU: Špeciálny biologický program je riadený mozgovým vysielačom, ktorý je zodpovedný za daný konflikt a príslušný orgán.
NA ÚROVNI ORGÁNU: Na základe spojenia s psychikou a autonómnym nervovým systémom dochádza v orgáne súvisiacom s konfliktom k fyzickým zmenám, ktoré majú z biologického hľadiska slúžiť na zlepšenie funkcií tohto orgánu, aby tak bol jedinec lepšie pripravený na úspešné zvládnutie konfliktu.
Kompas Nemeckej Novej Medicíny
Ak je na uľahčenie procesu zvládnutia konfliktu potrebné väčšie množstvo tkaniva, príslušný orgán spustí bunkovú proliferáciu počas aktívnej fázy konfliktu. Tento proces platí pre všetky orgány a tkanivá, ktoré riadi mozgový kmeň a malý mozog, ako sú napríklad pľúca, pečeň, pankreas, hrubé črevo, štítna žľaza či prsné žľazy. Z embryologického hľadiska tieto orgány pochádzajú z endodermu alebo staršieho mezodermu (pozri Tretí biologický zákon).
Pri dlhotrvajúcom konflikte dochádza ku kontinuálnej augmentácii buniek a vzniku nádoru či rakoviny. Rakovina, ktorá má pôvod v žľazovom tkanive, akým sú napríklad prsné žľazy, alebo nádor sekrečného charakteru (pozri orgány tráviaceho kanála) sa nazýva adenokarcinóm. Pretože ďalšie bunky („rakovinové bunky“) proliferujú priamo úmerne voči stupňu aktivity konfliktu, majú schopnosť veľmi rýchlo sa množiť (taktiež sa geneticky líšia od pôvodných buniek). Konvenčná medicína mylne považuje rýchlu bunkovú mitózu za „abnormálnu“ a nové bunky za „vznikajúce nekontrolovane“. Ak rýchlosť delenia buniek prekročí určitú hranicu, nádor sa (na základe akademického konsenzu!) interpretuje ako „malígny“. Objavy doktora Hamera túto paradigmu úplne vyvracajú: demonštrujú, že “choroby“ ako rakovina nie sú, ako sa predpokladalo, poruchami organizmu, ale naopak, dôležitými prírodnými špeciálnymi biologickými programami, ktoré majú za cieľ podporiť človeka pri neočakávaných stresových udalostiach. Jeho výskum prináša vedecké dôkazy o tom, že rakovinové bunky sú v skutočnosti špecializované bunky, ktoré sa aktívne podieľajú na fungovaní orgánu a pomáhajú mu v prípade biologickej núdzovej situácie. Tieto nové bunky, napríklad, pri rakovine pľúc reagujú na konflikt strachu zo smrti tým, že zlepšujú kapacitu pľúc, pri rakovine hrubého čreva reagujú na konflikt zhoršeného prijímania potravy tým, že zvyšujú produkciu tráviacich štiav, pri rakovine prsníka reagujú na konflikt strachu o hniezdo tým, že pre potomka produkujú viac mlieka. Vo svetle Piatich biologických zákonov a nového ponímania “chorôb“ je rozdiel medzi pojmami „malígny“ a „benígny“ úplne bezvýznamný.
Dr. Hamer: „V NNM neexistuje nič “benígne“ ani “malígne“; to isté platí aj pre biológiu.“
Ak je na uľahčenie procesu zvládnutia konfliktu potrebné menej tkaniva, príslušný orgán alebo tkanivo reaguje znížením množstva buniek. Týka sa to všetkých orgánov a tkanív, ktoré riadi mozgová dreň alebo mozgová kôra, ako sú napríklad kosti a kĺby, vaječníky, semenníky, koronárne tepny, koronárne žily, kŕčok maternice, priedušky, hrtan či koža. Z embryologického hľadiska tieto orgány pochádzajú z novšieho mezodermu alebo ektodermu (pozri Tretí biologický zákon).
POZNÁMKA: Kostrové svaly, bunky ostrovčekov pankreasu (alfa a beta bunky), vnútorné ucho (kochlea a vestibulárny aparát), čuchové nervy, sietnica a sklovitá časť očí patria do skupiny orgánov, ktoré na konflikt reagujú svojou zhoršenou alebo naopak prehnanou funkčnosťou (periostálne nervy a talamus).
PRETRVÁVAJÚCI KONFLIKT
“Pretrvávajúci konflikt” označuje situáciu, kedy u osoby zostáva konflikt v aktívnej fáze, pretože ešte nebol, alebo nemôže byť vyriešený.
V mnohých z nás aj v tejto chvíli prebiehajú “pretrvávajúce konflikty“, či už s drobnými alebo dokonca žiadnymi príznakmi, pretože prejavujúce sa symptómy sú počas aktívnej fázy konfliktu zriedkavé. Dlhotrvajúci intenzívny konflikt však telo vyčerpáva, čo môže viesť až k smrti. Napriek tomu však človek nemôže zomrieť na rakovinu! Tí, ktorí sa z aktívnej fázy konfliktu nedostanú, zomierajú v dôsledku úplného vyčerpania, úbytku hmotnosti (pozri vyčerpanie zásob bielkovín), nedostatku spánku a predovšetkým zo strachu z “choroby“, obzvlášť zo strachu z rakoviny. S negatívnou prognózou („Zostáva vám šesť mesiacov života!“), “metastázami“ („Vaša rakovina sa šíri!“) a vysoko toxickými chemickými procedúrami, ktoré sa pridávajú k emočnému a duševnému strádaniu, majú onkologickí pacienti len malú šancu na prežitie. Vysilení a vyčerpaní chradnú a nakoniec zomierajú na kachexiu.
„Väčšina onkologických pacientov zomiera v dôsledku chemoterapie, ktorá rakovinu prsníka, hrubého čreva alebo pľúc nelieči. Máme o tom dokumentáciu už viac než dekádu, a napriek tomu lekári stále používajú chemoterapiu na boj s týmito nádormi.“
Allen Levin, MD, Liečba rakoviny, 1990
V NNM používame nasledujúci prístup: Ak intenzívny konflikt nie je možné v danom momente vyriešiť, cieľom je konflikt oslabiť tým, že zatiaľ nájdeme čiastočné riešenia. Dosiahneme tým spomalenie proliferácie buniek v príslušnom orgáne, čo zmenší nádor, ktorý sa vyvinul počas fázy aktívnej konfliktu. S pretrvávajúcim konfliktom i rakovinou sa môžeme dožívať vysokého veku (pre istotu je tu stále možnosť chirurgického zákroku).
KONFLIKTOLÝZA (CL)
Vyriešenie konfliktu je bodom zlomu v špeciálnom biologickom programe.
Konflikty vždy pramenia v životných situáciách, ktoré sa nám dejú; ide, napríklad, o problémy s partnerom (rozchod), smrť milovanej osoby (konflikt straty), problémy v práci či škole (konflikt strachu o územie alebo nízke sebahodnotenie), finančné ťažkosti (konflikt hladovania alebo prijímania potravy), starosti o člena rodiny (konflikt strachu o hniezdo) alebo obavy o seba samého (existenčný konflikt, konflikt strachu zo smrti). Vtedy je najlepšie pokúsiť sa nájsť trvalé praktické riešenie nášho problému. Napríklad, v prípade straty práce je možné vyriešiť konflikt tým, že sa začneme venovať nejakému koníčku, na ktorý sme počas práce nemali čas, alebo pri “teritoriálnom konflikte“ so susedom nám môže pomôcť presťahovanie sa. Niekedy sa konflikty vyriešia samé; zmení sa nám, napríklad, životná situácia, alebo dáme prednosť iným životným hodnotám. Na duchovnej úrovni sú konflikty, s ktorými sa stretneme, šancou na prehodnotenie životného postoja, možnosťou na zbavenie sa hnevu, príležitosťou pozrieť sa na situáciu z iného uhla a uvidieť celkový obraz. Mali by sme pochopiť postavenie ostatných ľudí v našom živote, snažiť sa odpustiť a rozdávať lásku, pretože len to je skutočným zdrojom uzdravenia. Keď sa na to pozrieme z vyššej perspektívy, začlenenie NNM do každodenného života vo veľkej miere prispieva k nášmu osobnému rastu a rozvoju. Nie nadarmo Španieli nazývajú Novú medicínu la medicina sagrada, čiže Svätá medicína.
Dr. Hamer: „Svoje konflikty si musíme vyriešiť dvakrát. Najskôr v skutočnom živote, potom na spirituálnej úrovni.”
Učenie NNM nám nielenže umožňuje uvedomiť si svoje individuálne konflikty ako príčinu ochorenia, ale tiež nás vie zbaviť strachu a dopriať nám liečivé symptómy.
UZDRAVOVACIA FÁZA (PCL= post-conflictolysis)
Po vyriešení konfliktu sa autonómny nervový systém prepne do dlhodobej vagotónie, čiže stavu odpočinku, kedy sa budete cítiť unavený, ale vráti sa vám apetít. Odpočinok a chuť do jedla dodajú organizmu potrebnú energiu na uzdravenie. Ak je fáza uzdravovania sa intenzívna, únava môže byť taká zdrvujúca, že sa len ťažko dostanete z postele. Potreba spánku bude mimoriadne silná počas dňa (v konvenčnej medicíne je pretrvávajúca únava diagnostikovaná ako „syndróm chronickej únavy“). Sprievodnými príznakmi sú pomalý pulz a nízky krvný tlak. Počas vagotónie sa krvné cievy rozširujú, čo spôsobuje, že budete mať teplé ruky a na dotyk teplú pokožku, preto túto fázu uzdravovania nazývame aj TEPLOU fázou.
PSYCHIKA prechádza obdobím úľavy.
PRVÁ ČASŤ UZDRAVOVACEJ FÁZY (PCL-A)
NA ÚROVNI ORGÁNU: Počas fázy uzdravovania sa postihnutému orgánu vrátia jeho normálne funkcie.
Nádory, ktoré sa vyvinuli v aktívnej fáze konfliktu, ako napríklad pľúcny nádor, nádor hrubého čreva, pečene, prostaty či nádor v prsných žľazách, prestávajú okamžite rásť a nové bunky, ktoré už nie sú potrebné, sa pomocou mikróbov rozložia (Štvrtý biologický zákon). To platí pre všetky orgány, ktoré kontroluje mozgový kmeň a malý mozog.
Orgány s nedostatkom buniek (bunková deplécia), ako napríklad kŕčok maternice, vaječníky, semenníky, priedušky, mliekovody alebo žlčové cesty, sa doplnia novými bunkami (v konvenčnej medicíne sa nové bunky mylne považujú za “rakovinové bunky“). To platí pre všetky orgány a tkanivá, ktoré riadi mozgová dreň a kôra.
Počas PCL-A fázy (fáza exsudácie) sa na mieste výskytu konfliktu vytvorí edém, aby túto oblasť chránil, zatiaľ čo v nej prebieha proces uzdravovania. Výsledkom dlhodobého konfliktu súvisiaceho s duševným chradnutím a existenčnou neistotou (pozri SYNDRÓM) je zadržiavanie veľkého množstva vody v uzdravujúcej sa oblasti, čo má za následok jej opuchnutie. Ďalšími znakmi hojenia sú horúčka a zápal spôsobené zvýšeným prietokom krvi v liečenom tkanive, výtok, ktorý slúži na vylúčenie vedľajších produktov vytvorených počas procesu rozkladu buniek, svrbenie v mieste postihnutých epiteliálnych tkanív na pokožke, a nočné potenie, ak sa vyskytne sneť či baktérie TB. Opuch a zápal môžu spôsobovať značnú bolesť. Miera prejavu týchto hojivých symptómov závisí od intenzity predchádzajúcej aktívnej fázy konfliktu.
POZNÁMKA: Komplikácie nevznikajú z dôvodu vysokej horúčky, ale kvôli veľkému edému mozgu.
Mnoho z týchto symptómov (hnis, zápal, opuch, bolesť) nastáva vždy, keď sa hojí akákoľvek rana. Liečba rakoviny je úplne rovnaká.
Dr. Hamer: „Ak bol pacient oboznámený so všetkými skutočnosťami, už sa nebude musieť báť týchto prejavov. Práve naopak, všetko, čo u neho doteraz vyvolávalo strach a paniku, môže teraz plne prijať ako liečivé symptómy. V drvivej väčšine prípadov prejde celá záležitosť bez vážnejších následkov. “
NA ÚROVNI MOZGU: Vplyv konfliktu (DHS) na mozog spôsobuje mierne poškodenie neurónov v špecifických mozgových vysielačoch. Súbežne s uzdravovaním psychiky a orgánu dochádza aj k obnove postihnutých neurónov. Rovnako ako na úrovni orgánov, sa aj v oblasti mozgu počas prvej časti liečebnej fázy (PCL-A) hromadí voda a tekutiny, čo vytvára edém mozgu, slúžiaci na ochranu mozgového tkaniva počas tohto obdobia. Rozsah edému závisí od intenzity predchádzajúceho konfliktu a veľkosti Hamerovho ohniska vytvoreného v momente vzniku DHS.
Počas PCL-A sa ostré prstence (pozri aktívnu fázu konfliktu) vnoria do edému a na CT snímke ich vidno ako tmavé (hypodenzné) miesta (na rozdiel od PCL-B). Zadržiavanie vody v dôsledku SYNDRÓMU značne zvýši veľkosť edému. V konvenčnej medicíne môže byť rastúci edém mozgu chybne diagnostikovaný ako “nádor na mozgu”.
Toto CT zobrazuje edém mozgu v riadiacom centre pľúcnych alveol, čo je dôkazom, že konflikt strachu zo smrti bol vyriešený. Väčšinu týchto konfliktov spustí šok z diagnózy.
Práve opuch mozgu spôsobuje príznaky hojenia mozgu, ako sú závraty či bolesti hlavy. Počas PCL-A sa vyskytuje tupá bolesť hlavy, naopak, ostrá, bodavá bolesť hlavy nastupuje po epileptoidnej kríze (v PCL-B). Akonáhle edém zmizne, mechanické napínanie mozgových blán pociťujeme ako ostrú bolesť. Vo fáze hojenia dochádza aj k migrénovým bolestiam hlavy, ktoré sa počas epileptoidnej krízy ešte zintenzívnia (nie nadarmo sa migréna kedysi nazývala aj „malá epilepsia“). Vyskytujú sa predovšetkým v pre-motorickej senzorickej kôre. Konflikty, ktoré sú spojené s migrénami, sú, napríklad, konflikt pocitu bezmocnosti, konflikt frontálneho strachu, konflikt vydesenia , konflikt strachu o územie, konflikt zápachu, konflikt odporu alebo konflikt napadnutia. Aktívna fáza konfliktu býva spravidla krátka, ale intenzívna. Opakujúce sa záchvaty migrény spôsobuje recidíva konfliktu.
POZNÁMKA: Aby ste znížili mieru opuchu, prikladajte si na príslušné miesto ľadové obklady, alebo túto oblasť sprchujte studenou vodou (postupne by mali odznieť aj bodavé bolesti hlavy). V posteli sa odporúča vypodložiť hlavu viacerými vankúšmi, aby sa zmiernil tlak vyvíjaný na mozog. Príjem tekutín by ste mali redukovať, aby sa opuch nezväčšoval. Vyhnúť sa treba priamemu slnečnému žiareniu, návštevám sauny i horúcim kúpeľom.
Edému mozgu sa vo všeobecnosti nemusíte obávať. Avšak veľký opuch, zvyčajne spôsobený zadržiavaním vody (SYNDRÓM), môže spôsobiť taký tlak, až osoba upadne do kómy a zomrie. K rovnakému riziku dochádza pri viacnásobných edémoch mozgu. K náhlej smrti dieťaťa (SIDS alebo „smrť v postieľke“) dochádza v dôsledku veľkých opuchov mozgu.
EPILEPTOIDNÁ KRÍZA sa začína vo fáze hojenia a prebieha súčasne na všetkých troch úrovniach. Na počiatku krízy prejde celý organizmus z vagotonického stavu do aktívnej fázy stresu. Reaktivácia konfliktu vyvoláva nepokoj, nevoľnosť, zvýšený krvný tlak, zrýchlený tep, studený pot a zimomriavky. Biologickým účelom tohto sympatikotonického stavu je odstránenie edému, ktorý sa vyvinul v oblasti postihnutého orgánu aj na príslušnom mozgovom vysielači (počas PCL-A). Vypudenie edému na mozgu je obzvlášť dôležité, pretože zmierňuje tlak v danej oblasti. Po epi-kríze nasleduje vylučovacia fáza, počas ktorej sa telo snaží zbaviť všetkých prebytočných tekutín (časté močenie). Ak edém nemožno úplne vylúčiť z dôvodu výskytu SYNDRÓMU (zadržiavanie vody) alebo v dôsledku opätovného prepuknutia konfliktu, zvyšky edému zostanú v tele, až kým sa úspešne nezavŕši špeciálny biologický program.
Presný typ epileptoidnej krízy sa určuje v závislosti od povahy konfliktu, postihnutého orgánu a časti mozgu, ktorá je pritom zapája. Keď sa edém mozgu nachádza v motorickej kôre, kríza sa prejavuje rytmickými kŕčmi (pozri epileptický záchvat), svalovými kŕčmi alebo kŕčmi celkovo. Ak sa nachádza v senzorickej alebo post-senzorickej kôre, dochádza k závratom, krátkym stratám vedomia alebo pri intenzívnom konflikte úplným stratám vedomia, a to v dôsledku poklesu hladiny cukru v krvi. Niektoré epi-krízy môžu byť nebezpečné, najmä ak bola aktívna fáza dlhá a intenzívna. Týka sa to, napríklad, srdcových infarktov alebo mozgových príhod. Epileptoidná kríza je významnou biologickou protireguláciou. Dr. Hamer preto dôrazne odporúča počas tohto obdobia neužívať spazmolytické alebo sedatívne lieky, aby nedošlo k prerušeniu tohto veľmi kritického procesu. Sedatíva podávané v tomto čase môžu spôsobiť, že človek upadne do kómy.
UPOZORNENIE: Recidívy konfliktov v čase epileptickej krízy zhoršujú prejavy príznakov, preto je nanajvýš dôležité konflikt v tejto fáze neriešiť! Len by ste tým „sypali soľ do rany“, ako by povedal Dr. Hamer. Riešenie konfliktov počas uzdravovacej fázy, ako sa to praktizuje v niektorých “alternatívnych liečebných procedúrach“, so sebou nesie riziko vzniku vážnych komplikácií. To isté platí pre psychologické terapie. Dr. Hamer: „Lekár musí porozumieť psychike, psychológ zase medicíne.“
Epileptoidná kríza sa zvyčajne prejavuje v období odpočinku (víkendy, prázdniny, dovolenky), v skorých ranných hodinách alebo počas spánku, keď je organizmus v hlbokej vagotónii. Rozsah epileptoidnej krízy určuje stupeň aktívnej fázy konfliktu. Preto je kríza počas fázy uzdravovania sa zväčša úplne neškodná a prejavuje sa zväčša, napríklad, kašľom, hnačkou, krvácaním z nosa, zimnicou či celkovou nervozitou.
DRUHÁ ČASŤ UZDRAVOVACEJ FÁZY (PCL-B)
Keď prejdeme epileptoidnou krízou, to najhoršie máme za sebou. Organizmus teraz vstupuje do druhej časti liečebnej fázy alebo PCL-B (fáza skarifikácie). K zjazveniu dochádza predovšetkým prostredníctvom tvorby kolagénu, ktorý produkujú špecializované bunky, tzv. fibroblasty, umiestnené v spojivovom tkanive v hojacej sa oblasti. Na konci špeciálneho biologického programu dôjde k obnoveniu pôvodnej funkcie orgánu a rytmus deň/noc sa vracia do normotónie.
NA ÚROVNI MOZGU: Po odznení mozgového edému v tejto oblasti začnú bujnieť gliové bunky, čím sa zakončí proces uzdravenia sa na úrovni mozgu. Neuroglia („glia“ pochádza z latinského slova označujúceho „lepidlo“) je spojivové tkanivo mozgu, ktoré izoluje a podporuje neuróny. Iba 10 % mozgu pozostáva z nervových buniek; zvyšných 90 % tvoria gliové bunky, čo dokazuje, aké sú dôležité. Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma typmi mozgových buniek je, že neuróny sa nedelia mitózou, zatiaľ čo gliové bunky majú schopnosť množiť sa. Okrem spájania tkanív pri hojení rán je funkciou neuroglií aj oprava poškodenia mozgu, napríklad po poranení či operácii. Taktiež pomáhajú obnoviť oblasť v mozgu, ktorá bola vystavená účinku DHS. Intenzívna fáza konfliktu, ako aj opuch mozgu (počas PCL-A), napínajú synapsie (spojenia medzi nervovými bunkami) a vystavujú neuróny stresovým faktorom. Počas uzdravovacej fázy gliové bunky opravujú nervový plášť tým, že vytvárajú nové izolačné vrstvy, čo je nevyhnutné pre zaistenie normálnej funkcie orgánu, ktorý je ovládaný z príslušného mozgového vysielača.
Na CT mozgu sa bujnenie gliových buniek javí ako biele (hypertenzné) oblasti, na rozdiel od PCL-A. Na tomto obrázku vidíme glia-prstenec v riadiacom centre koronárnych artérií, čo naznačuje, že súvisiaci konflikt strachu o územie bol vyriešený. CT sken bol robený krátko po tom, čo osoba prekonala srdcový infarkt (epileptoidná kríza).
POZNÁMKA: Neuroglie začínajú obnovovať mozgové vysielače zo strán! To je v jasnom rozpore so zavedenou teóriou, že rakovina, vrátane “rakoviny mozgu“, sa rozvíja neustálym zväčšovaním buniek, čo vedie až k vzniku nádoru.
Tento sken mozgu ilustruje pokročilejšiu fázu ozdravného procesu, kedy sa neuroglie nahromadili v oblasti mozgu, ktorá riadi kŕčok maternice. Súvisí to so sexuálnym konfliktom (zároveň dochádza v príslušnom orgáne k procesu uzdravovania sa po rakovine kŕčka maternice). Vzhľadom na vysokú hustotu buniek klasifikuje konvenčná medicína tento nález ako „glióm vysokého stupňa“ a oznámi pacientovi zlú prognózu.
Zjazvené tkanivo v postihnutom mozgovom vysielači vyzerá po ukončení hojenia na CT skene ako šmuha umiestnená v časti mozgu, ktorá riadi hypofýzu.
V konvenčnej medicíne sa prirodzená tvorba neuroglií mylne považuje za vznik “mozgového nádoru“, ktorý sa inak nazýva aj „glióm“, „glioblastóm“ alebo „astrocytóm“ (čo je narážka na hviezdicovitý tvar gliových buniek). Klasifikácia mozgových nádorov (stupeň 1 až 4) je založená na hustote gliových buniek; stupeň 4 je považovaný za “najagresívnejší“ so sklonom “šíriť sa po celom mozgu“. Ak sa v mozgu nachádza viac ako jeden “nádor“, diagnóza znie: „viacnásobné mozgové metastázy“ (ktoré zvyčajne okamžite vyvolajú nový DHS!).
Dr. Hamer už na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia preukázal, že takzvané mozgové nádory nie sú rakovinou, ale naznačujú, že v mozgu prebieha prirodzený liečebný proces súbežne s hojením príslušného orgánu (príznaky si nemusíme všimnúť, a to najmä vtedy, ak nedochádza k zadržiavaniu vody, ktoré by zvýšilo opuch a spôsobovalo bolesť). Podľa NNM je mozgový opuch a “mozgový nádor“ Hamerovým ohniskom v rôznej fáze priebehu špeciálneho biologického programu.
POZNÁMKA: Podľa teórie o metastázach pochádzajú “metastázové mozgové nádory” z rakovinových buniek (rakovina prsníka, rakovina prostaty, rakovina hrubého čreva, rakovina pľúc, atď.), ktoré údajne cestujú krvným obehom až do mozgu. Je zvláštne, že táto striktná lekárska dogma absolútne ignoruje hematoencefalickú bariéru, vytvorenú z tých istých gliových buniek, ktoré vraj spôsobujú “rakovinu mozgu“. Je všeobecne známe, že hematoencefalická bariéra zamedzuje prechodu “škodlivých látok“ z cirkulujúcej krvi do mozgu. Dalo by sa očakávať, že sem budú patriť aj rakovinové bunky! Súčasná lekárska teória tvrdí, že metastázujúce bunky sú rovnakého druhu ako bunky v pôvodnom nádore. Na základe tohto tvrdenia by sa rakovinové bunky pochádzajúce z prsníka, hrubého čreva, prostaty, atď., mali nachádzať aj v mozgu. O tom však nemáme žiadne dôkazy! Ďalšou otvorenou otázkou zostáva, prečo mozgové nádory nikdy “nemetastázujú“ V tele?
Chirurgické odstránenie nádoru nezastaví proces hojenia. To je dôvod, prečo sa “mozgové nádory“ vrátia, ak invazívna operácia nezasiahne hlboko do zdravého tkaniva. Po excízii sa vo vzniknutej dutine vytvorí cysta, ktorú pohltí okolitý edém. Navyše, zásahy, akým je, napríklad, odsávanie prebytočných tekutín z mozgu, ho len zbytočne ďalej zaťažujú.
Cysta sa v mozgu tvorí aj vtedy, keď je ozdravujúca fáza opakovane prerušovaná recidívami konfliktu. Neustálymi zmenami medzi aktívnou fázou konfliktu a hojením sa mozgový edém sťahuje, prípadne rozširuje. Vďaka „akordeónovému efektu“ mozgové tkanivo tuhne a stáva sa nepružným. V jednom mieste dochádza k prasknutiu tkaniva, čo má za následok vznik cysty naplnenej tekutinou. Toto roztrhnutie môže spôsobiť krvácanie do mozgu (ktoré sa mylne pokladá za mŕtvicu). Chemoterapie majú rovnaký účinok: pri každej dávke chemoterapie sa proces hojenia náhle zastaví a edém mozgu zmenší; následne sa však ozdravný proces opätovne spustí a opuch začne zase rásť. Ožarovanie taktiež ohrozuje proces liečenia; ožiarené mozgové tkanivo stráca potrebnú pružnosť a v priebehu budúcich liečebných fáz dôjde k vzniku nových mozgových edémov.
Cysta je, laicky povedané, dutá guľa naplnená tekutinou (na rozdiel od mozgového edému). Na CT preto cysta vyzerá ako tmavý nález. Glia-prstenec (biele miesto) cystu lemuje a poskytuje jej ochrannú vrstvu. Vzhľadom na prítomnosť gliových buniek môže byť mozgová cysta nesprávne diagnostikovaná ako “nádor na mozgu”.
Toto CT ukazuje cystu v oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za ľavé rameno, spojenú s konfliktom v partnerskom vzťahu a konfliktom nízkeho sebahodnotenia, keďže daná osoba je ľavák. Časté recidívy konfliktu viedli k popraskaniu mozgového tkaniva, krvácaniu a tvorbe cysty. Pri zadržiavaní vody v dôsledku SYNDRÓMU sa tieto tekutiny vylučujú cez cysty (pozri biele šípky). Dr. Hamer: „Lekársky obraz vyzerá oveľa horšie, ako je v skutočnosti stav pacienta.“ Po absorbovaní tekutiny cysta stvrdne a zapuzdrí sa.
To, čo nazývame „atrofia mozgu“, je spôsobené opakujúcim sa zjazvením v dôsledku neustálych recidív konfliktu. Po čase sa postihnuté mozgové vysielače zmenšia a prázdny priestor sa vyplní mozgovomiechovou tekutinou, ktorá je na skene mozgu viditeľná ako tmavá oblasť (pozri červené šípky).
Toto CT mozgu zobrazuje nahromadenie cerebrospinálnej tekutiny v mozgovej kôre, presnejšie v oblasti, ktorá ovláda kanály štítnej žľazy a faryngálne kanály, a spája sa s konfliktom bezmocnosti a konfliktom čelného strachu.
PRETRVÁVAJÚCI PROCES LIEČENIA
„Pretrvávajúci proces liečenia“ sa týka situácie, keď fázu uzdravovania sa nemožno dokončiť z dôvodu opakujúcich sa recidív konfliktu.
Keď zažívame DHS, naša myseľ si to plne uvedomuje. Naše vedomie je ostražité a vníma všetky okolnosti, ktoré sú v súvislosti s konfliktom relevantné. NNM nazýva stopy, ktoré zostávajú po DHS koľaje (ako odkaz na vlakové koľaje). Tieto koľaje sú, napríklad, miesta, na ktorých došlo ku konfliktu, osoby alebo domáce zvieratá, ktorých sa konflikt týkal, chuť určitého jedla, konkrétne zvuky, typ počasia, špecifická vôňa (parfum či kvety), niektoré slová, hlasy, gestá, atď. Vydať sa po stopách týchto koľají môže byť veľmi emocionálnym zážitkom. Aj pocity ako strach či úzkosť sa môžu stať koľajami. Niektoré stopy uložené v biologickej pamäti sú krehkejšie než ostatné. Biologickým účelom týchto koľají je fungovať ako výstražný signál, aby sa zabránilo zopakovaniu sa konfliktu. Vo voľnej prírode sú tieto poplašné signály životne dôležité pre prežitie.
Špeciálny biologický program smeruje po koľajach, ktoré sa vytvorili počas priebehu DHS.
Ak sme vo fáze uzdravovania sa a zrazu narazíme na koľaj, či už priamym kontaktom alebo prostredníctvom asociácie, pôvodný konflikt sa okamžite znova aktivuje. Každá recidíva konfliktu preruší, a tým predĺži proces hojenia príslušného orgánu i mozgového vysielača, čo vedie k vzniku chronického stavu. Dlhodobé kožné ochorenia (dermatitída, psoriáza), artritída, Crohnova choroba, Parkinsonova choroba, „syndróm chronickej únavy” (dlhotrvajúca vagotónia) alebo konštantne nízky krvný tlak sú príkladom pretrvávajúceho procesu liečenia. Rovnako ako pri hojení rany dochádza k jej opätovnému otvoreniu, tak aj pri recidívach konfliktu sa postihnutý orgán uzdravuje len veľmi pomaly. Preto by sme sa mali pokúsiť vyriešiť konflikt čo možno najskôr. POZNÁMKA: Ak sa neustále pohybujeme v koľajach, ktoré nám vytýčil konflikt, stále pretrváva aj proces liečenia.
Koľaje musíme brať do úvahy aj v prípade, ak sa nám opakujú stavy, ako je, napríklad, prechladnutie, kožné vyrážky, hnačka, hemoroidy, “infekcie” alebo nádory či rakovina. Opakujúce sa symptómy (“vzplanutia“) sú vždy znakom toho, že určité koľaje súvisiace s konkrétnym konfliktom sú v nás stále “živé“, hoci fáza uzdravenia bola dokončená. V tomto prípade nabehnutie na túto koľaj spustí rýchly priebeh SBP spolu s prejavmi hojenia, vrátane symptómov epileptoidnej krízy (záchvaty kašľa, astma, migréna). NNM považuje tzv. “alergie” za prejav nabehnutia na koľaj.
Vzhľadom na význam koľají sú dôležitými varovnými signálmi tzv. „alergény“ (srsť domácich zvierat, peľ, niektoré potraviny…). Na rozdiel od zaužívanej teórie protilátky v skutočnosti nebojujú proti alergénom (pozri konštrukcia “imunitného systému”) ale uvádzajú organizmus do stavu pohotovosti tým, že konflikt reaktivujú. Z tohto dôvodu biele krvinky začnú produkovať “protilátky“ (naozaj nesprávne pomenovanie), akonáhle dôjde k DHS. Vzhľadom na význam koľají sú dôležitými varovnými signálmi tzv. „alergény“ (srsť domácich zvierat, peľ, niektoré potraviny…). Na rozdiel od zaužívanej teórie protilátky v skutočnosti nebojujú proti alergénom (na základe konštrukcie „imunitného systému“), ale uvádzajú organizmus do stavu pohotovosti tým, že konflikt reaktivujú. Z tohto dôvodu biele krvinky začnú produkovať “protilátky“ (naozaj nesprávne pomenovanie), akonáhle dôjde k DHS. Ich jediným účelom je spúšťať alarm (symptómy súvisiace s orgánmi) v prípade stretu s koľajou, ktorá by viedla až ku konfliktu. To je dôvod, prečo vám vyjde “pozitívny“ test na alergiu, ak prídete do kontaktu s určitým antigénom (napríklad vo forme nejakej potraviny), ktorý je zároveň aj koľajou spúšťajúcou DHS.
NNM je schopná vysvetliť, prečo jeden a ten istý alergén, napríklad laktóza, spôsobuje u rôznych ľudí rôzne príznaky. Až ozajstné alergické symptómy (plný nos, červené a svrbiace oči, kašeľ, hnačka alebo kožné vyrážky) odhaľujú povahu samotného konfliktu. Preto nie sme alergickí na konkrétne potraviny, čistiace prostriedky, kozmetiku, kovy (šperky zo zlata alebo striebra), plesne alebo roztoče, ale skôr na to, čo si s nimi spájame! A preto môžeme byť “alergickí“ aj na určitú osobu, konkrétne miesto či hudobnú skladbu.
V praxi je identifikácia koľají pre NNM mimoriadne dôležitá, pretože iba vtedy sa alergia prestane opakovať. Vyriešenie konfliktu, vedomosť, že koľaje už pre nás nie sú “nebezpečenstvom“ a že rozšírené koľaje sú odteraz irelevantné, nám umožňuje dokončiť liečbu chronických stavov. POZNÁMKA: Aj rozprávanie sa o DHS môže znova otvoriť staré rany. Pravý terapeut NNM bude preto v tomto smere postupovať veľmi opatrne.
TRETÍ BIOLOGICKÝ ZÁKON
Dr. Hamer: „Lekárske učebnice budúcnosti už nebudú priraďovať choroby k špeciálnym odborom, ale namiesto toho ich kategorizujú podľa ich vzťahu k zárodkovým listom. NOVÁ MEDICÍNA ponúka spoľahlivý vedecký systém, ktorý umožňuje klasifikáciu chorôb v súlade s embryologickými aspektmi.“
Lekársky výskum Dr. Hamera je pevne ukotvený v embryológii. Skúmaním vývoja plodu (ontogenéza) zistil, že korelácia medzi psychikou, mozgom a orgánmi je úzko spojená s troma zárodkovými listami (endoderm, mezoderm, ektoderm) z ktorých pochádzajú všetky orgány ľudského tela. Tretí biologický zákon ukazuje, že umiestnenie Hamerovho ohniska v mozgu, ako aj bunková proliferácia či pokles množstva buniek po DHS nie sú náhodnými udalosťami, ale sú súčasťou dôležitého biologického systému obsiahnutého v každom živom organizme. SBP sú zakódované v každej ľudskej bunke, a tým pádom aj v DNA, t.j. nosiči genetickej informácie (pozri článok NNM s „Pochopenie genetických chorôb”).
Vďaka analýze a porovnaniu tisícov mozgových skenov Dr. Hamer zistil, že orgány pochádzajúce z toho istého zárodkového listu riadi tá istá časť mozgu.
Všetky orgány, ktoré pochádzajú z endodermu, riadi mozgový kmeň. Primitívne formy života, ako sú baktérie, majú iba endodermálne funkcie.
Všetky orgány, ktoré pochádzajú zo starého mezodermu, riadi malý mozog.
Všetky orgány, ktoré pochádzajú z nového mezodermu, riadi mozgová dreň.
Všetky orgány, ktoré pochádzajú z ektodermu, riadi mozgová kôra.
Niektoré orgány, najmä hrubé črevo pochádzajú iba z jedného embryonálneho zárodkového listu. Iné, ako, napríklad, obličky, sú tvorené tkanivami, ktoré pochádzajú zo všetkých troch listov. Postupne sa tkanivá funkčne spojili a vytvorili jeden orgán alebo orgánový systém (reprodukčný systém, tráviaci systém, obličkový systém, dýchací systém, obehový systém). Tým sa vysvetľuje, prečo majú časti jedného orgánu svoje riadiace centrá v rôznych oblastiach mozgu. V tele nie sú orgány rovnakého pôvodu vždy zoskupené vedľa seba; ide, napríklad, o hrtan, kŕčok maternice, koronárne žily, konečník či močový mechúr. Naopak, v mozgu, sú ich riadiace centrá umiestnené vedľa seba, v dokonalom usporiadaní.
Každý z troch zárodkových listov zodpovedá za svoje biologické konflikty, ktorých pôvod siaha až do obdobia, keď sa na Zemi prvýkrát vyskytla život ohrozujúca kríza (existenčný konflikt, konflikt hladovania, konflikt nedostatku vody, konflikt strachu zo straty územia). Niektoré konflikty preto patria do konkrétneho evolučného obdobia.
Endoderm je najstarší zárodkový list. Orgány pochádzajúce z endodermu, ako sú pľúca, orgány tráviaceho traktu, maternica či prostata, zodpovedajú preto najstarším biologickým konfliktom súvisiacim s dýchaním (konflikt strachu zo smrti), potravou (konflikt prijímania potravy), a rozmnožovaním (konflikt plodnosti). SBP sú riadené mozgovým kmeňom, najstaršou časťou mozgu.
Endodermálne tkanivá pozostávajú z epitelu črevného valca. V prípade aktívnej fázy biologického konfliktu podporuje príslušný orgán proliferáciu buniek, aby sa uľahčilo riešenie konfliktu. Vo fáze uzdravovania sa tieto novovytvorené bunky, ktoré už nie sú potrebné, odstránia pomocou húb a tuberkulóznych baktérií (Štvrtý biologický zákon).
Mezoderm sa delí na starý a nový.
Orgány pochádzajúce zo starého mezodermu, ako je korium (vrstva pokožky pod epidermou), pleura, peritoneum či perikard, pokrývajú životne dôležité orgány a sú primárne zodpovedné za ich ochranu. Týkajú sa teda predovšetkým „útočného konfliktu“. SBP sú riadené z malého mozgu.
V prípade aktívnej fázy biologického konfliktu podporuje príslušný orgán proliferáciu buniek, aby sa uľahčilo riešenie konfliktu. Vo fáze uzdravovania sa tieto novovytvorené bunky, ktoré už nie sú potrebné, odstránia pomocou húb a tuberkulóznych baktérií (Štvrtý biologický zákon).
Orgány pochádzajúce z nového mezodermu dodávajú telu stabilitu (priečne pruhované svaly, kosti, šľachy, väzy a väzivá) a umožňujú jeho pohyblivosť, rovnako ako lymfatický systém a cievy (okrem ciev srdca), a súvisia najmä s konfliktom nízkeho sebahodnotenia. SBP sú riadené z mozgovej drene.
V prípade aktívnej fázy biologického konfliktu podporuje príslušný orgán proliferáciu buniek, aby sa uľahčilo riešenie konfliktu. Vo fáze uzdravovania sa tieto novovytvorené bunky, ktoré už nie sú potrebné, odstránia pomocou húb a tuberkulóznych baktérií (Štvrtý biologický zákon).
POZNÁMKA: Všetky nové mezodermálne tkanivá (“prebytočná skupina“) preukáže svoj biologický účel na konci liečebnej fázy. Po dokončení procesu hojenia je orgán alebo tkanivo silnejšie ako predtým, čo ho lepšie pripraví na prípadné zvládnutie toho istého druhu konfliktu v budúcnosti.
Ektoderm pokrýva endodermálnu submukózu väčšiny orgánov a lemuje kanály v ich vnútri, napríklad, v žlčových alebo pankreatických kanáloch či mliekovodoch. Lemuje tiež kŕčok maternice, priedušky či srdcové cievy, navyše tvorí epiteliálnu vrstvu epidermy.
Orgány pochádzajúce z ektodermu sa spájajú s pokročilejšími konfliktmi, predovšetkým s tými, ktoré sa týkajú sociálnych kontaktov (konflikt odlúčenia, sexuálne konflikty, konflikty strachu o územie). SBP sú riadené z mozgovej kôry.
Ektodermálne tkanivá pozostávajú zo skvamózneho epitelu. Ak dôjde k biologickému konfliktu, dotknutý organ bude počas aktívnej fázy konfliktu podporovať redukciu množstva buniek (ulceráciu), aby uľahčil proces riešenia konfliktu. Počas ozdravnej fázy sa stratené bunky nahradia pomocou baktérií (Štvrtý biologický zákon).
ŠTVRTÝ BIOLOGICKÝ ZÁKON
Prvých 2,5 miliardy rokov boli mikróby jediným organizmom obývajúcim Zem. Postupne prešli aj na ďalšie formy života, vrátane rastlín, zvierat a ľudí. Odhaduje sa, že počet mikrobiálnych buniek žijúcich v ľudskom tele (známy ako „ľudský mikrobióm“) prevyšuje počet telesných buniek v pomere takmer 4 ku 1. Vzhľadom na symbiotický vzťah medzi ľudským organizmom a mikróbmi, a na ich zásadnú úlohu pri udržiavaní telesných tkanív, sa mikróby stali nepostrádateľnými pre naše prežitie.
Teória, že “patogénne mikróby“ spôsobujú niektoré “choroby“, je jednou z najtrvalejších doktrín modernej medicíny. Túto všeobecnú koncepciu možno do značnej miery pripísať skutočnosti, že v “chorom“ orgáne sa nachádzajú mikróby. A keďže činnosť mikróbov sprevádzajú príznaky, ako opuch, horúčka, zápal, hnisavý výtok či bolesť, prevláda názor, že mikróby sú príčinou “infekčných chorôb“. Podobne ako v prípade myšlienky, že “abnormálny“ rast rakovinotvorných buniek vedie k vzniku “malígneho” nádoru, aj tu odborná verejnosť mylne predpokladá, že mikróby rastúce mimo normálnej miery (pozri teória imunitného systému) vedú až k virulentným “infekciám“.
Mikróby nespôsobujú choroby, ale práve naopak – zohrávajú zásadnú úlohu vo fáze hojenia.
Štvrtý biologický zákon ukazuje, že takzvané “infekčné choroby“ sa vyskytujú výlučne počas druhej fázy SBP, kedy organizmus využíva mikróby na optimalizovanie procesu hojenia. Mikróby k svojej činnosti potrebujú prostredie tej správnej teploty, a preto dochádza k zápalom a horúčkam. Rovnako potrebujú prostredie kyslé, ktoré zabezpečí vagotonický stav, ktorý je dominantný v každej fáze hojenia. Nástup “infekcie“ teda nie je, ako sa predpokladá, spôsobený nevyváženou úrovňou pH (“nesprávna strava ale skôr prechodom z aktívnej fázy konfliktu do fázy uzdravovacej.
POZNÁMKA: Mikróby sú endemické. Žijú v harmónii so všetkými organizmami okolitého prostredia, v ktorom sa vyvíjali milióny rokov. Kontakt s mikróbmi, ktoré sú ľudskému telu cudzie, napríklad, pri cestovaní do zahraničia, sám o sebe “chorobu“ nespôsobí. Ak však, povedzme, u Európana dôjde pri pobyte v trópoch ku konfliktu, a príde do kontaktu s miestnymi mikróbmi, daný orgán ich využije na liečebný proces. Keďže však telo nie je na tieto exotické mikroorganizmy zvyknuté, symptómy počas tejto fázy môžu byť zosilnené.
Biele krvinky, ako sú leukocyty a lymfocyty, podporujú prácu mikróbov. Konvenčná medicína, založená na predpoklade biologickej vojny zúriacej v ľudskom organizme, interpretuje nárast počtu bielych krviniek (“vražedných krviniek“) ako “imunitnú odpoveď“ zameranú na “útok“ a “boj s infekciou“. Vo svetle Štvrtého biologického zákona sa akademický konštrukt “imunitného systému“, vnímaného ako “obranný systém“ proti mikróbom (a rakovinovým bunkám), stáva úplne bezvýznamným. V skutočnosti už samotný výraz „infekcia“ je zastaraný. Objavenie “autoimunitných ochorení“, pri ktorých imunitný systém očividne útočí na tkanivo vlastného tela, ukazuje, ako môže byť vedecká obec zaslepená vlastným presvedčením.
Choroby nie sú nákazlivé!
Na základe dvojfázového vzoru každého SBP (Druhý biologický zákon), nemožno “infekcie“ prenášať na inú osobu, pretože symptómy (výtok, zápal, horúčka) sú už príznakmi procesu liečby. DHS, ktorý aktivuje SBP, je navyše vysoko individuálnou skúsenosťou s konfliktom. Ak majú viacerí ľudia rovnaké príznaky, ako napríklad, prechladnutie, hnačku či črevnú chrípku, znamená to, že sú všetci v uzdravovacej fáze rovnakého typu konfliktu (konflikt zápachu, konflikt zhoršeného prijímania potravy, konflikt strachu o teritórium) ku ktorému došlo, povedzme, v škole, doma alebo v práci. Idea, že každý z nich mal v tom čase “oslabený imunitný systém“, je naozaj pritiahnutá za vlasy. To isté platí pre epidémie, ktoré sú výsledkom konfliktov postihujúcich veľkú časť populácie (konflikt útoku, konflikt strachu zo straty územia, konflikt strachu zo smrti). Tak to bolo aj v prípade veľkého moru, španielskej chrípky či epidémie pľúcnej tuberkulózy po 1. svetovej vojne. V dnešnej dobe sa takéto kolektívne konfliktné šoky dajú jednoducho vyvolať desivými správami uverejnenými v médiách (hrozba ekonomického kolapsu, globálnej vojny, teroristických útokov či “smrtiaceho vírusu“). Následné prepuknutie zápalu pľúc (nazývaného aj SARS, prasacia chrípka, atď.) je len samonapĺňajúcim sa proroctvom.
Ontogenetický systém mikróbov
Tento NNM diagram zobrazuje klasifikáciu mikróbov vo vzťahu k trom zárodkovým listom a oblastiam mozgu, ktoré riadia činnosť mikróbov.
Mikróby, ktoré riadi mozog, pracujú detailne naplánovaným spôsobom. Počas normotónie a aktívnej fázy konfliktu mikróby hybernujú, ale akonáhle sa konflikt vyrieši, začnú s prácou, ktorá im je priradená.
HUBY a MYKOBAKTÉRIE sú najstaršími druhmi mikróbov, preto pracujú výlučne v orgánoch a tkanivách, ktoré pochádzajú z endodermu (riadeného z mozgového kmeňa) a starého mezodermu (riadeného z malého mozgu).
DHS spúšťa proces, pri ktorom sa huby a mykobaktérie množia rovnakou rýchlosťou, akou postupuje bunková proliferácia na príslušnom orgáne. V momente, keď teda dôjde k vyriešeniu konfliktu, ich bude dostatok, aby odstránili už nepotrebné bunky. Huby a mykobaktérie sa začínajú množiť v momente vzniku DHS, preto musia byť v organizme prítomné skôr, ako ku konfliktu dôjde (pre porovnanie: baktérie, ktoré pomáhajú obnoviť nové mezodermálne a ektodermálne tkanivá, sa začínajú množiť, keď sa konflikt vyrieši, preto musia byť k dispozícii ešte pred vyriešením konfliktu).
Huby a mykobaktérie ako prirodzení “mikrochirurgovia“ odstraňujú nádory v hrubom čreve, pľúcach, obličkách, pečeni či prsníkoch (pozri Teória húb). Toto je jasným dôkazom toho, že rakovinu je možné zvrátiť! Mikróby spravidla začínajú rozkladať nádor z jeho jadra (centra), z čoho je odvodený klinický výraz „centrálne nekrotizujúci karcinóm“ (pre porovnanie: gliové bunky opravujú mozgové vysielače z ich plášťa smerom dnu). Huby a mykobaktérie sú odolné voči kyselinám, čo im umožňuje prežiť v kyslom prostredí gastrointestinálneho systému i v pľúcach, kde dochádza k vylučovaniu kyseliny uhličitej v plynnom (oxid uhličitý) a kvapalnom skupenstve (voda).
Kandidóza, napríklad, v ústach alebo črevách, sa vyskytuje, keď sa tam nachádza huba candida albicans. Stupeň aktivity mikróbov vo fáze uzdravovania sa určuje intenzita aktívnej fázy konfliktu.
Hnis alebo výtok, vznikajúci počas procesu rozkladu, sa vylučujú cez stolicu (hrubé črevo), moč (obličky) alebo spútum, t.j. výlučok dýchacích ciest (pľúca). V priebehu liečebnej fázy sa kapiláry ľahko lámu, takže výtok môže byť zmiešaný s krvou.
Symptóm, ktorý sa vyskytuje VŽDY, keď sú huby a baktérie TBC aktívne, je nočné potenie (zapáchajúci metabolický odpad sa vylučuje cez potné žľazy a pokožku). Ak je fáza hojenia intenzívna, môže dôjsť až k nadmernému poteniu. Nočné potenie je obvykle sprevádzané miernou horúčkou.
Čo sa týka príjmu bielkovín, potraviny bohaté na proteíny by sa mali skonzumovať do 15:00, pretože po tomto čase ich organizmus už len ťažko odbúrava. Najmä športovci, ľudia, ktorí veľa cvičia, a všetci, ktorí spaľujú množstvo bielkovín, si musia obzvlášť uvedomiť koreláciu medzi nedostatkom bielkovín a úlohou plesní a baktérií TBC počas fázy uzdravovania po niektorom z druhov rakoviny.
Po ukončení procesu odstraňovania buniek (nádoru) zostane na postihnutom mieste kaverna, t.j. dutina, ktorá sa naplní vápnikom. Dlhotrvajúci proces rozkladu (pretrvávajúce hojenie) však má za následok znížené alebo nedostatočné fungovanie daného orgánu, ako je možné vidieť na hypotyreóze.
Ak potrebné mikróby nie sú k dispozícii pri vyriešení konfliktu, pretože sme ich zničili nadmerným antibiotík, ich rast sa zastaví a zostanú prítomné bez ďalšieho delenia. V konvenčnej medicíne je to obvykle diagnostikované ako “benígna rakovina” alebo polyp.
POZNÁMKA: Nadmerné užívanie antibiotík je dnes jedným z dôvodov, prečo sa pri (rutinných) vyšetreniach rakovina diagnostikuje častejšie.
Dr. Hamer: “ Pokiaľ ide o diagnostiku rakoviny, asi 40 % rutinných vyšetrení odhalí staré zapuzdrené nádory, ktoré by mali zostať nedotknuté. Ak diagnóza spôsobila akékoľvek konflikty, ako, napríklad, konflikt strachu zo smrti alebo konflikt nízkeho sebahodnotenia, je potrebné tieto konflikty riešiť. V každom prípade nikdy nie je dôvod na paniku alebo strach z “metastázujúcich rakovinových buniek.”
BAKTÉRIE, ktoré nie sú baktériami TBC, pôsobia predovšetkým na orgány a tkanivá, ktoré pochádzajú z nového mezodermu (riadeného z mozgovej drene).
V procese hojenia pomáhajú baktérie doplniť stratu tkaniva, ku ktorej došlo počas aktívnej fázy konfliktu. Väčšina baktérií je špecializovaných. Baktérie staphylococcus, napríklad, podporujú obnovu kostného tkaniva, baktérie streptococcus pomáhajú obnoviť tkanivové nekrózy vo vaječníkoch. Počas PCL-A baktérie tvoria abscesy. Baktérie sa tiež podieľajú na hojení rán.
POZNÁMKA: Keď si lekársky tím sterilizuje ruky a lekárske nástroje, mikróby, ktoré by sa inak použili počas fázy hojenia, sa na pacienta neprenesú. Preto nedôjde k žiadnej “infekcia“. To vysvetľuje, napríklad, zníženie detskej horúčky, ktoré pozoroval Ignaz Semmelweis v polovici 19. storočia. V poslednej dobe bola baktéria staphylococcus aureus, rezistentná voči MRSA-meticilínu (čiže antibiotiku súvisiacemu s penicilínom), zodpovedná za “šírenie“ infekcií v nemocniciach, konkrétne cez kontaminované ruky nemocničného personálu. Pravdou je, že nemocnice, kde je väčšina pacientov v uzdravovacej fáze, majú baktérie stafylokokov široké pole pôsobnosti.
Baktérie odlišuje ich zastupujúca funkcia. Keď huby a baktérie TBC chýbajú v orgánoch zo starého mezodermu, ako sú prsné žľazy alebo korium, zasiahnu ďalšie baktérie, aby odstránili bunky, ktoré už nie sú potrebné.
V ektodermálnych orgánoch pomáhajú baktérie nahradzovať stratené bunky; napríklad, streptococcus napomáha hojeniu v oblasti krku (pozri streptokok v hrdle), pneumococcus zase obnovuje bronchiálnu sliznicu, gonococcus pôsobí v urogenitálnej oblasti a helicobacter pylori obnovuje výstelku žalúdka a pyloru. K tomu však dochádza iba vtedy, ak ulcerácia počas aktívnej fázy konfliktu siaha hlboko do tkaniva. V opačnom prípade prebieha proces hojenia bez účasti mikróbov.
Prácu baktérií počas intenzívnej uzdravovacej fázy sprevádza vysoká horúčka.
Ak baktérie nie sú k dispozícii, k hojeniu dochádza aj tak, hoci nie na biologicky optimálnej úrovni.
V súlade s evolučným uvažovaním by VÍRUSY mali, čisto teoreticky, napomáhať pri rekonštrukciách orgánov a tkanív pochádzajúcich z ektodermu (riadeného z mozgovej kôry).
Pokiaľ ide o vírusy, v NNM preferujeme pojem hypotetické vírusy, pretože existencia vírusov, ktoré spôsobujú takzvané “vírusové infekcie“, nebola nikdy vedecky dokázaná. Žiadny z údajných vírusov (HIV a pod.) nebol nikdy izolovaný z hostiteľskej bunky, nebola tiež dostatočne identifikovaná ich DNA, čo sú základné kritériá pre dôkaz existencie vírusu (podrobnosti uvedené na DVD z dielne NNM s názvom “Vírusová mánia”). Keďže vírusy, ktoré údajne spôsobujú AIDS, SARS, pneumóniu, vtáčiu chrípku, prasaciu chrípku, hepatitídu, herpes, osýpky, detskú obrnu, rakovinu kŕčka maternice a pod., nemožno v ľudskom tele nájsť, ortodoxná medicína používa skôr nevedeckú metódu. Konkrétne vyvodzuje závery z nárastu množstva protilátok (produkovaných údajným “imunitným systémom”) voči danému vírusu, a teda aj “infekčnému ochoreniu“. Táto metóda sa nazýva “nepriamy dôkaz“.
roku 1996 vydal Gerald Geison (Princetonská univerzita) svoju knihu „Súkromná veda Louisa Pasteura“. Profesor Geison na základe Pasteurových laboratórnych poznámok odhalil, že Pasteurova teória zárodkov je založená na podvodných údajoch. Napriek dôkazom, že Pasteur spáchal vedecký podvod, jeho teória stále riadi dnešnú medicínu a lekársku vedu. Vzhľadom na to, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že vírusy spôsobujú choroby, vrátane rakoviny, znamená to, že celosvetové očkovacie programy uvalené na celú populáciu, najmä na deti a starších ľudí, sú založené na vedeckom podvrhu.
Vírusová mánia od Torstena Engelbrechta a Clausa Köhnleina (2007)
„Existenciu týchto tzv. “vražedných vírusov“ je potrebné najskôr dokázať. A tu začína problém. Detailné, vedecky podložené dôkazy nejestvujú, hoci odobrať vzorku krvi pacienta, izolovať jeden z týchto vírusov v jeho purifikovanej forme, s kompletným genetickým materiálom (genómom) a puzdrom vírusu, a následne ich zobraziť pod elektrónovým mikroskopom, je veľmi jednoduché. Tieto zásadné počiatočné kroky sa však nikdy neuskutočnili ani pri H5N1 (vtáčia chrípka),ani pri tzv. hepatitíde typu C, ani pri HIV či mnohých ďalších, dodnes démonizovaných “vírusoch“, čo je ich zaužívané oficiálne pomenovanie.“ (43)
Autori vo svojej publikácii Vírusová mánia demonštrujú, že údajné vírusy sú v skutočnosti mikročastice produkované samotnými bunkami tela. V biológii sú tieto častice známe ako ribozómy, čo sú proteínové továrne buniek (vírusy sa vyznačujú neprítomnosťou ribozómov!). To je v úplnom súlade s pohľadom Dr. Hamera, ktorý zastáva názor, že to, čo sa interpretuje ako “vírusy“, sú v skutočnosti proteínové globulíny (“protilátky“), ktoré sa objavujú spolu s DHS (pozri antigény a koľaje). Počas uzdravovacej fázy, kedy sa dá zmerať ich množstvo, pomáhajú protilátky (tvorené bielymi krvinkami) obnovovať ektodermálne tkanivo, čiže, napríklad, kožu, nosovú membránu, priedušky alebo kŕčok maternice. Bielkoviny, ktoré tvoria endodermálne orgány (prostata, pečeň, pankreas) alebo orgány starého mezodermu (prsné žľazy), sa, naopak, dajú v krvi detegovať už počas aktívnej fázy konfliktu. To sú ozajstné nádorové markery (pozri PSA).
Na základe Štvrtého biologického zákona a vzhľadom na nedostatok vedeckých dôkazov o mikróboch spôsobujúcich choroby sú očkovania úplne neopodstatnené. Očkovanie je nielen zbytočné, ale aj nebezpečné kvôli neurotoxínom, vrátane formaldehydu, fosforečnanu hlinitého alebo thimerosalu (konzervačná látka na báze ortuti) obsiahnutých vo vakcínach. Je samozrejmé, že stresujúca skúsenosť s očkovaním môže tiež zapríčiniť vznik DHS (konflikt vydesenia, konflikt strachu o územie, konflikt znechutenia, konflikt pocitu zaseknutia sa), čo môže viesť až k astme, cukrovke alebo svalovej paralýze (pozri tiež meningitídu).
Tvrdilo sa, že nárast protilátok po “imunizácii” je “imunitnou odpoveďou“ na pôsobenie “vírusu“, proti ktorému je osoba očkovaná (proteín vo vakcínach sa nesprávne uvádza ako extrakt z “infikovaných“ buniek). Je zrejmé, že ide o falošný a zavádzajúci záver. Keďže protilátky zohrávajú dôležitú úlohu pri hojení rán, nárast protilátok je skôr znakom toho, že sa telo pokúša liečiť poškodenie buniek spôsobené škodlivými toxínmi, než “reakciou“ akéhosi “imunitného systému”, ktorý nikto nikdy nevidel.
Vakcíny: Nahliadnutie pod pokrievku od Romana Bystrianyka a Suzanne Humphriesovej, MD
„Analýza údajov ukazuje, že často opakovaná mantra, že vakcíny boli kľúčové pri poklese úmrtí na infekčné choroby, je omyl. Počet úmrtí sa výrazne znížil ešte pre očkovaním…“
Chiropraktický príbeh Máši a Dáši
„Čerstvej matke oznámili, že jej dvojčatá po narodení zomreli.“ Pravda však bola úplne iná: poslali ich do ústavu neďaleko Moskvy, aby ich mohli skúmať. Toto mal byť osud Máši A Dáši, jedných z najneobvyklejších siamských alebo spojených dvojčiat, aké sa kedy narodili.
Pretože ich obehové systémy sú prepojené, dvojčatá navzájom zdieľajú rovnakú krv. Baktérie alebo vírusy, ktoré sa dostanú do krvného obehu jedného dvojčaťa, sa teda čoskoro objavia v krvi jej sestry. Napriek tomu ich choroby prekvapivo ovplyvňujú odlišne. Dáša je krátkozraká, náchylná k prechladnutiu a je praváčka. Máša príležitostne fajčí, je v lepšej kondícii, má vyšší krvný tlak ako jej sestra, lepšie vidí a je ľaváčka.
Dvojčatá s odlišným zdravotným stavom sú záhadou. Prečo jedno ochorelo na detskú chorobu, akou sú osýpky, zatiaľ čo druhé nie? “Viróza“ osýpok bol v telách ich oboch, v ich spoločnom, zdieľanom krvnom obehu; tak prečo nedostali osýpky obe? Je zrejmé, že “dostať osýpky“ spôsobuje niečo viac než len “viróza“. Tento úkaz sa u dievčat vyskytoval znova a znova (chrípka, prechladnutie a ďalšie detské choroby; všetky sa u nich vyskytovali nezávisle). Ak by už samotné zárodky mali schopnosť spôsobovať infekčné choroby, prečo by jedno z dvojčiat chorobu dostalo, kým druhé by zostalo zdravé? … ”
BIOLOGICKÝ ZÁKON - PODSTATA
Každá takzvaná choroba je súčasťou Špeciálneho biologického programu prírody, vytvoreného na pomoc organizmu (ľudského či živočíšneho) počas neočakávanej krízy.
Dr. Hamer: „Všetky takzvané choroby majú zvláštny biologický význam. Aj keď sme matku prírodu považovali za omylnú a mali sme tú drzosť veriť, že neustále spôsobuje rôzne chyby (zhubné, nezmyselné, degeneratívne rakovinové bujnenie, atď.), teraz, keď nám z očí spadli klapky, môžeme vidieť, že naša vlastná nevedomosť a pýcha boli tou jedinou hlúposťou v celom vesmíre. Zaslepení sme na seba uvrhli túto nezmyselnú, bezduchú a brutálnu medicínu. Teraz môžeme žasnúť a po prvýkrát pochopiť, že Príroda je usporiadaná a že v Prírode má všetko svoj zmysel, dokonca aj v rámci celku. Nič v Prírode nie je bezvýznamné, zhubné alebo choré.“